Lacný "šmejd"?

Autor: Tomáš Kiebel | 15.1.2015 o 22:07 | (upravené 15.1.2015 o 22:13) Karma článku: 8,57 | Prečítané:  2072x

Počítače sú dnes využívané takmer všade. Nevyhnutnými k práci a v školách sú notebooky a najnovšie aj tablety. Denno denne sa stretávam s názormi ľudí, že sa im aj drahý notebook pokazil. Preto dnes často ľudia siahajú po lacných strojoch v cenovej kategórii okolo 350€. Údajne preto, lebo aj tak sa to po dvoch rokoch a dvoch dňoch pokazí.

Prečo je tomu ale tak? Prečo notebook, ktorý bol vyrobený pred desiatimi rokmi stále beží a trojročný notebook to už nevydržal? Je jedno či je to Asus, Acer, Lenovo, Toshiba, Dell alebo iné... Odpoveď väčšiny z ľudstva je jasná. Je to lacné, robí sa to sériovo za pár korún. V postate áno, ale pravda je trošku inde. Skúsim Vám to milý čitateľ objasniť.  Je tomu tak z minimálne dvoch podstatných dôvodov, ktoré tu uvediem. Oba dôvody navzájom spolu súvisia. Budem dúfať, že tento článok mnoho čitateľov osloví a hlavne ich zasvätí bližšie do tejto problematiky. 

 

Dôvod č. 1 Teraz budem trošku ostrejší, ale keď napíšem, že hlavným a prvým dôvodom skorého "odídenia" notebooku zo sveta funkčných je práve chyba samotného majiteľa alebo užívateľa. Teraz sa asi čudujete a myslíte si, že mi preplo, no je to tak.Prečo by ste mohli práve Vy za chybu notebooku? Veď Vám nespadol, ani ste ho neobliali ani nijak inak viditeľne nepoškodili. Prečo by ste za to, že Vám notebook odišiel tak skoro mohli práve Vy?Z jednoduchého dôvodu. Je dosť vysoká pravdepodobnosť, že ste svoj notebook uvarili. A to doslova. 

 

Notebook totižto je prístroj a ako každý prístroj má svoje súčiastky, ktoré keď fungujú niekoľko hodín sa hrejú. Niekedy až moc. Cítili ste niekedy, ako Vám notebook takmer "horí" pod dlaňami pri písaní alebo len opieraní pri touchpade? Určite niektorí z Vás áno. Súčiastky v notebooku sú tepelne namáhané a na to aby sa dodržala stanovená životnosť notebooku, je potrebné dobré chladenie. O chladenie sa v notebookoch stará chladič, ktorý všetok teplý vzduch vyvedený z najviac zaťažovaných súčiastok (integrovaných obvodov) vyfukuje von z notebooku. Tento proces jenevyhnutný pre správne fungovanie notebooku.

 

A teraz sa už dostávame ku koreňu prvého dôvodu "odídenia" notebookov. 

 

Povedal Vám predajca, od ktorého ste si notebook kúpili, že ho treba aj pravidelne čistiť? Nie? Chyba! Nemyslíme tým samozrejme utierať prach. No práve toho prachu sa to týka najviac. Ten je dnes všade vôkol nás. Neexistuje úplne stabilné hermeticky čisté prostredie. A práve z tohoto dôvodu notebooky nasávajú pri používaní prachové častice.Tie sa ventilátor snaží cez chladiace mriežky vyfúknuť von, no nie pri každej sa to podarí.A takto vzniká časom (môžu to byť mesiace aj roky) chumáč prachu na chladiči zvnútra notebooku, ktorý bráni aby horúci vzduch z notebooku unikal. Takto trpia súčiastky, ktoré by mali mať teplotu napríklad. 80°C a majú pri bežnom používaní až 110°C. Súčiastkám, ktoré sú stanovené na pracovnú teplotu do maximálne 100°C automaticky je maximálne ubližované a ich životnosť rapídne klesá. A to bol len príklad, pravda je ešte horšia.Všetko záleží na prostredí, v ktorom sa notebook často nachádza. Dnešné bežné bytové prostredia sú plné plávajúcich podláh, ktoré prach narozdiel od kedysi používaných kobercov nepohlcujú. Všetok prach končí v elektronike s točivými mechanizmami ako sú aj ventilátory. 

 

V zásade by bolo dobré preventívne dať svoj notebook vyčistiť do servisuminimálne raz ročne alebo ak už ucítite aj Vy, že sa notebook na Vašich kolenách alebo pod Vašimi rukami priveľmi zohrieva.Pri profilaxii (čistení) notebooku sa odstráni chumáč prachu a zároveň sa môžu vymeniť chladiace pasty na procesor, čipset alebo grafickú kartu (pokiaľ to je nutné). Ventilátor sa premaže a notebook môže spokojne fungovať ďalej bez väčších problémov. A áno aj 300-400 eurový notebook. Dôležíté je sa oň aj starať. Tento servisný úkon samozrejme stojí pár desiatok eur, no čo je lepšie? Kupovať nový za dva roky od kúpy prvého? Alebo dať cca 30 eur za vyčistenie? Ja si myslím a dáte mi aj dúfam za pravdu, že to druhé.

 

 Takto nejako možno práve teraz vyzerá Váš notebook: 

 http://www.notebook888.com/uploads/tips/0001cooldownnotebook/laptopwithdust.jpg

 

 

Pýtate sa prečo sa odporúčajú notebooky čistiť a 10 ročné notebooky fungujú a málokedy sa čistili? Teraz sa dostaneme pomaly k dôvodu č.2, ktorý ako som spomínal súvisí s prvým. 

 

Dôvod č. 2Ďalším a hlavným dôvodom je Európska únia a RoHS. Veru tak. Po vstupe štátov do Európskej únie sa začali meniť normy na "Európske".Medzi všetkými inými aj normy výroby. Dotklo sa to vo veľkej miere práve aj techniky. Je jedno či sú to počítače alebo televízory. RoHS síce zmenu zakryla tým, že je nebezpečné používať v elektronike látky ako kadmium, olovo alebo ortuť, no skutočný dôvod je ktovie kde. Krajiny, v ktorých sa vyrábajú základné dosky do notebookov dostali striktné nariadenie o použití pájkovacieho cínu. Direktíva RHoS zakazuje použitie olovnatého cínu. Problém sa teda musel riešiť použitím cínu bezolovnatého, ktorého tepelné vlastnosti sú však úplne iné. Štruktúra cínu sa deformuje už pri trochu zvýšených teplotách a vtedy nastáva to čo Váš notebook pošle "do hajan" a to je studený spoj na jednom z tisícov mikrospojov jedného čipu na základnej doske notebooku.Olovo v spájke zaručovalo jej pružnosť a plastickosť. Nové spájky majú krehké spoje a neznášajú vibrácie. Staršie súčiastky, ktoré nie sú Pb-free zostávajú nepoužiteľné, pretože ak dôjde ku kontaminácii bezolovnaté spájky olovom vzniká mechanicky nespoľahlivý spoj. Vďaka vyššej teplote pri spájkovaní dochádza aj k vyššiemu namáhaniu súčiastok. Z mnohých ohlasov odborníkov z môjho okolia je vidieť jediné - spotrebný tovar vyrobený podľa RoHs má výrazne kratšiu životnosť a po skončení záručnej doby prakticky nemá cenu ich opravovať. Pri notebookoch tak dochádza k prehriatiu súčiastok a tým sa dostávame k veci, prečo musíme dnes pravidelne notebooky čistiť a kedysi to také nutné nebolo. Cieľom použitia aj bezolovnatého cínu je obmedziť používanie šiestich v smernici označených látok pri výrobe elektrických a elektronických zariadení, ktoré sa vo veľkých množstvách dostávajú na skládky, a tým prispieť k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia. Obmedzenie sa preto netýka priemyselných, telekomunikačných, zdravotníckych, vedeckých atď. Zariadenie s dlhou životnosťou, ktorá sa vyrábajú v malých množstvách a pri ktorých možno predpokladať, že neskončí na skládke. 

 

Takže v konečnom dôsledku ochraňujeme životné prostredie na úkor našej peňaženky. Pretože ak napríklad starý notebook vydržal 10 rokov a potom skončil na skládke, tak dnes tam skončí za tú dobu možno aj 5 kusov takýchto notebookov, síce bez olovnatého cínu, no s ďalšími škodlivými látkami, ktoré určite na životné prostredie nevplývajú pozitívne :)

 

 Toľko na dnes, takže len pekne dajte svoj "stroj" preventívne prečistiť, aby ste neostali na predajni alebo v servise stáť ako obarený/á, keď Vám servisný technik povie, že za to môžete Vy. Bráňte sa, že to nie je tak celkom pravda. :)  

 

Pevne verím, že som Vám milý čitateľ rozšíril obzor z hľadiska informácií z IT prostredia.

 

 Don
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?